Myslieť lokálne, konať globálne: môžu akcie vedené komunitou riešiť rozsiahle spoločenské problémy?
Keď sa spoločnosti, univerzity, tvorcovia politík a občania stretnú, aby spolupracovali na projekte alebo inovácii, zapájajú sa do niečoho, čo sa nazýva spoločná tvorba. Spoločnú tvorbu, ktorá sa už dlho používa vo svete obchodu, najmä v oblasti spotrebiteľských vzťahov, EÚ čoraz viac vníma ako potenciálny nástroj na riadenie inovácií na podporu verejného dobra. Existuje však predpoklad, že na to, aby mali spoločne vytvorené riešenia rozsiahly vplyv, museli by sa rozšíriť. „Na prvý pohľad sa zdá, že pri myšlienke rozšírenia spoločnej tvorby hrozí riziko, že dieťa vyhodíte spolu s vodou z kúpeľa,“ vysvetľuje Sebastian Pfotenhauer, profesor na Technickej univerzite v Mníchove (TU Mníchov). „Pri rozšírení rozsahu by hrozilo, že stratí svoju hlavnú hodnotu – schopnosť riešiť lokálne špecifické potreby a obavy a lepšie začleniť inováciu do spoločnosti.“ S podporou projektu SCALINGS (Scaling up Co-creation: Avenues and Limits for Integrating Society in Science and Innovation) financovaného EÚ sa S. Pfotenhauer usiluje zistiť, či a kedy je rozšírenie spoločnej tvorby žiaduce – či dokonca možné. „Chceli sme vidieť, do akej miery je možné zodpovedne rozširovať spoločnú tvorbu na rôzne miesta a domény a aké sú obmedzenia,“ hovorí.
Odhaľujúce objavy
V rámci projektu sa uskutočnila porovnávacia štúdia úsilia o spoločnú tvorbu v 10 krajinách. Počas štúdie výskumníci skúmali tri hlavné nástroje spoločnej tvorby, konkrétne živé laboratóriá, verejné obstarávanie inovácií a zariadenia na spoločnú tvorbu, ktoré sa používajú v rôznych technických oblastiach. „Spoločná tvorba vyzerá veľmi rozlične v rôznych regiónoch a kontextoch uplatňovania,“ hovorí Carlos Cuevas Garcia, výskumník z tímu TU Mníchov, a dodáva, že môže byť inkluzívna aj exkluzívna. „Zatiaľ čo sa spoločná tvorba často považuje za proces, ktorý spája ľudí, môže tiež odhaliť, dokonca aj zhoršiť značné mocenské asymetrie a nerovnosti,“ poznamenáva C. Cuevas Garcia. „Aby sa dal proces rozširovať, musí sa zaoberať politickým rozmerom spoločnej tvorby a musí sa vykonávať opatrne a reflexívne.“ Ďalším dôležitým poznatkom bolo, že dopyt po odborných znalostiach a dialógu v oblasti spoločnej tvorby je obrovský. „Mnoho technických komuniít už pravidelne využíva formáty spoločnej tvorby,“ dodáva Sebastian Pfotenhauer. „Keď to však urobia, majú tendenciu narážať na rovnaký druh otázok a výziev.“ Podľa Pfotenhauera medzi najčastejšie otázky patria: Kto by sa mal zapojiť a kedy? Ako sa menia požiadavky pri prechode z jednej lokality na druhú? Ako možno tieto komunity udržať mimo jednotlivých projektových cyklov? Koľko z procesu spoločnej tvorby možno v skutočnosti štandardizovať v politických nástrojoch? Akú úlohu by mala zohrávať EÚ?
Plán pre zodpovednú spoločnú tvorbu
Aby projekt pomohol zodpovedať tieto otázky, využil všetky svoje zistenia a najlepšie postupy na vytvorenie plánu vykonávania projektov zodpovednej spoločnej tvorby. „Tento nástroj poskytuje organizátorom a tvorcom politiky súbor podnetov, ktoré im môžu pomôcť nasmerovať svoje spoločné tvorivé úsilie smerom k žiaducejším, udržateľnejším a účinnejším výsledkom,“ poznamenáva S. Pfotenhauer. „Očakávame, že tento nástroj sa stane vyhľadávaným zdrojom pre tvorbu politiky, financovanie výskumu a všetko, čo súvisí so spoločnou tvorbou.“ Plán spolu s ďalšími zisteniami a učebnými zdrojmi z projektu SCALINGS už zohráva ústrednú úlohu pri ďalšom projekte financovanom EÚ, BoostEuroTeQ, ktorý sa zameriava na rozširovanie budúceho inžinierskeho vzdelávania.
Keywords
SCALINGS, spoločná tvorba, merané, merateľné, inovácia, živé laboratóriá, verejné obstarávanie, BoostEuroTeQ
