V Európe je možná agroekologická budúcnosť mnohých tvárí
Počas prevažnej časti dejín bolo poľnohospodárstvo miestnou záležitosťou. Poľnohospodári produkovali dostatok potravín na obživu svojej rodiny alebo podporu miestneho spoločenstva. Vplyvom industrializácie, urbanizácie a rastúceho obyvateľstva sa poľnohospodárstvo čoraz viac zintenzívňovalo. Týmto spôsobom sa síce dosiahli nižšie náklady a zvýšila sa produkcia, no často sa to dialo na úkor životného prostredia. Teraz, keď sa svet potýka s vplyvmi zmeny klímy, je naliehavo nutné opätovne nastaviť rovnováhu v našom poľnohospodárskom systéme prostredníctvom správneho vyváženia udržateľnosti a produktivity. „V tomto zmysle je zásadné zvyšovať uplatňovanie agroekologických prístupov, aby sa v budúcnosti zabezpečila udržateľná produkcia potravín,“ uvádza Gerald Schwarz, výskumník pôsobiaci v ústave Thünen Institute of Farm Economics. Projekt financovaný EÚ s názvom UNISECO (Understanding and improving the sustainability of agro-ecological farming systems in the EU) si zaumienil hľadať túto rovnováhu. „Naším cieľom bolo posilniť udržateľnosť európskych poľnohospodárskych systémov pomocou spoločného zostavovania lepších stratégií a stimulov na prechod k agroekologickej poľnohospodárskej produkcii,“ vysvetľuje koordinátor projektu Schwarz. V agroekológii sa pri poľnohospodárskej produkcii uplatňujú ekologické koncepcie. Konkrétne sa v nej presadzuje taký typ hospodárenia, ktorý sa pričiňuje o zmierňovanie zmeny klímy, minimalizuje vplyv poľnohospodárstva na voľne žijúce zvieratá a prírodu a posilňuje poľnohospodárov a spoločnosti, ktorí pociťujú prínosy udržateľnosti.
Prispôsobenie riešení miestnym potrebám
Podľa Schwarza bolo hlavným cieľom projektu identifikovať portfólio krokov a opatrení na prechod k agroekológii. „Chceli sme poskytnúť konkrétne dôkazy o tom, ako poľnohospodárstvo môže Európe pomôcť pri riešení výziev zmeny klímy a straty biodiverzity, a súčasne umožňovať udržateľnú produkciu potravín a podporovať dynamické vidiecke hospodárstva,“ poznamenáva koordinátor. V rámci tohto úsilia výskumníci vypracovali prípadové štúdie v 15 rôznych európskych krajinách. Každá štúdia bola zasadená do iného sociálno-ekonomického, environmentálneho a kultúrneho kontextu. Výskumníci tiež bádali, ako by široké uplatňovanie agroekologických postupov ovplyvnilo miestne poľnohospodárstva a európsky potravinový systém. Z projektu UNISECO vyplynulo, že neexistuje univerzálne riešenie na prechod k udržateľnému poľnohospodárstvu. Agroekológia naopak funguje najlepšie vtedy, keď je prispôsobená miestnym potrebám. „Náš výskum dosvedčil, že v Európe je možná agroekologická budúcnosť mnohých tvárí, a keď sa zapracuje do širších zmien potravinového systému, nenaruší našu potravinovú bezpečnosť,“ dodáva Schwarz. Projektom sa tiež preukázalo, ako môže byť agroekológia prínosná pre životné prostredie, napr. prostredníctvom zvyšovania rozmanitosti druhov a biotopov. „Agroekológia môže tiež pomáhať pri zmierňovaní zmeny klímy a zlepšovaní našej schopnosti prispôsobiť sa jej vplyvu, a to napríklad podporou tvorby humusu a sekvestrácie uhlíka v drevnej biomase,“ poznamenáva Schwarz.
Posilňovanie vidieckych spoločenstiev
Okrem preukazovania environmentálnych prínosov agroekológie sa projekt zameriaval aj na výmenu znalostí o hospodárskych príležitostiach udržateľného poľnohospodárstva prostredníctvom vedecko-spoločensko-politického dialógu. „Ak chceme, aby bola agroekológia úspešná, musíme zvýšiť kapacitu miestnych aktérov,“ hovorí Schwarz. „Hoci na počiatku stojí poľnohospodár, takisto je nutné zapojiť vlastníkov pozemkov a ďalších aktérov vo vidieckych spoločenstvách a hodnotových reťazcoch.“ V tejto súvislosti sa v projekte vyzdvihla spolupráca medzi poľnohospodármi v oblastiach, ako sú spoločné skladovanie, spracovanie a marketing, a predstavili sa hodnotové reťazce na úrovni spoločenstva prepájajúce poľnohospodárov s miestnymi reštauráciami, školami a maloobchodníkmi. „Ak sú poľnohospodári viac zaangažovaní, sú priamo prepojení s úspechom poľnohospodárskych systémov,“ dodáva Schwarz. „Plynie im tiež väčší úžitok, takže rast agroekologických systémov možno zabezpečiť aj s obmedzenou verejnou podporou.“ Samotný projekt sa už síce skončil, no poľnohospodári a ďalšie zainteresované strany môžu aj naďalej využívať bohaté znalosti vytvorené v projekte UNISECO na platforme Agro-Ecological Knowledge Hub.
Keywords
UNISECO, agroekológia, udržateľnosť, udržateľné poľnohospodárska produkcia, poľnohospodári, vidiecke spoločenstvá, poľnohospodárstvo, zmena klímy, produkcia potravín, biodiverzita
